Prosinec 2014

1.anime - Chihayfuru

31. prosince 2014 v 21:24 | Aileen |  Anime1
Ahoj! Takže dnes vám predstavím jedno z mojich pozretých anime. Začneme asi s mojou oddychovkou.


Rozcestník

30. prosince 2014 v 15:26 | Aileen |  Anime




Nútim sa do písania?

29. prosince 2014 v 23:43 | Aileen
Tak nejako sa necítim vo svojej koži.Už veľakrát som mala kurzorom myši namierené na blog. Chcela som sa prihlási,ť začať písať články, ale necitila som sa na to. Prečo? To neviem ani ja sama. Dnes som sa premohla. Povedala som si, žiadne také, teraz sa prihlásiš a niečo napíšeš! Tak to niečo" píšem.

Chvíľami aj premýšlam, že 5Elags prestanem písať. Zistila som pár drobností a detailov, ktoré mi v dieloch nesedia. Možno raz sa mi bude chieť a upravím to alebo začnem písať celý príbeh od začiatku, ale to je v nedohladne.
Malá časť z poviedky, ktorou som napísala minulú tému týždňa sa mi páči viac. Mám v nej prepracovanejší dej a úprimne som si postavy obľúbila viac ako postavy v 5Elags.
Ďalšia vec je návštevnosť blogu. Vedela som a stále viem, že začiatky sú, boli aj vždy budú ťažké. Ale ja sa budem, snáď, držať zubami aj nechtami aby som nerestala.
Som zvedavá, či bude dávať tento článok vôbec nejaký zmysel keď ho dopíšem. Tak to je asi všetko čo som mala na srdci. Prajem pekný deň alebo noc.


"Samomluva"

17. prosince 2014 v 21:29 | Aileen |  Téma týždňa
Striebro vlasé dievča sedelo na postely. Sledovalo kvapky stekajúce po skle okna. Mesiac v spln osvetloval miestnosť bielym svetlom. Chcela sa postaviť, ale nohy, v ktorých mala mravčenie, ju nechceli poslúchať. Vyrovnala ich a nechala krv prúdiť až ku končekom prstov. Skrútila ruky okolo pása, chytila ju úzkosť. Cítila sa sama. Vo veľkom dome bolo tichu, nikto okrem nej nebol zobudení. Pozrela na malý budík, položený na stolíku vedľa bielej postele. Nečudo, ručičky ukazovali pol tretej v noci. Zelenými očami sa vrátila späť k oknu. Bola tam! V hrudi zacítila ten nezvyčajný pocit. Krvavočervené krídla, z ktorých sem-tam odletelo perie, sa trepotali vo vetre. Zasa je tam. Ten istý čas ako včera. Hodila pohľad na budík a pokračovala v rozprávaní. Kto to, do pekla, naozaj je? Ariel, zobudil som ťa? S kým sa to rozprávaš? povedal muž a pootvoril dvere. Do izby preniklo jasné svetlo z chodby. Ariel prižmúrila oči a snažila sa rozposnať osobu, ktorá na ňu rozprávala. Nie oci, nezobudil. Rozprávam sa sama so sebou.

Takže, toto je menšia ukážka z príbehu, o ktorom som písala v 1diely 5Elags. Téma týždňa mi prišla vhod :D . Ja sa často rozprávam sama so sebou. Hlavne keď píšem príbehy alebo kreslím. Pri tom si predstavujem ako by to postavy povedali alebo aký majú pri tom pocit.
Originálny nadpis článku som vymylsela, však :D. Snáď sa mi podarí byť cez Vianoce aktívnejšia. Teraz som dosť v škole nestíhala, tak som nemohla byť na PC. Týmto článkom sa snáď vraciam späť do sedla. Prajem pekný večer.

zdroj obrázku: TU