Príbeh Anjela 1.diel

1. ledna 2015 v 21:43 | Aileen |  Príbeh anjela

Pozor!

PRÍBEH OBSAHUJE PASÁŽE S TZV. YAOI SCÉNAMI - ČIŽE LÁSKA MEDZI 2 MUŽMI!
Príbeh nepredstavuje anjelov ako čisté bytosti bez hriechov. Každý človek má chyby a ja som tieto menšie nedostatky preniesla na archanjelov a anjelov. Snáď to pochopíte a poviedku si prečítate bez hlúpych a urážlivých komentárov.
Prajem pekné čítanie! :)


(Prosím, obrázok nekopírovať! Moja tvorba.)



8:27, v sídle archanjela Raziela a jeho dcéry Ariel.
Pred striebrovlasou dievčinou stálo 5 okrídlených stvorení. Privítala ich úsmevom. Podišla k ohlavu vyššiemu anjelovi. Jeho svietivo zelené oči sledovali jej kroky. Letmo ho pobozkala na líce. ,,Ako si sa tu mala?" Anjel s vlasmi farby uhlia ju pohladil po hlave. ,,Otec, nie som malá a spoločnosť mi tu robil Theliel." Rafaelove modrasté oči prebodávali Theliela, anjela lásky. Nebyť karmínovo-vlasého Uriela, Rafael by Theliela asi zabil. Uriel prišiel k Thelielovi a upravil mu jeho gaštanové vlasy. Neskrýval, že k nemu cíti niečo viac ako len priateľstvo. ,,Na toto nemám teraz náladu." odvrkol Michael a stratil sa vo dverách. ,,Čo mu je?" čudovala sa. ,,To nič. Mali sme dlhý deň. Na blokádach je čím ďalej tým viac démonov." vysvetlil jej Raziel, jej otec. ,,A mňa nepozdravíš?" Gabriel ju pevne objal. ,,Dusím sa. Gabri, nemôžem dýchať!" odtiahla ho od seba. ,,Prepáč Ariel. Som spotený idem sa osprchovať, vidíme sa pri večeri." Gabriel kývol rukou a zašiel za roh. ,,Ale objal ma, aj keď je spotený." Pozrela na Rafaela. Zvyčajne pokojný archanjel uzdravenie sa triasol. ,,Čo je?" pootočila hlavu nad jeho výrazom. Raziel potichu odišiel a nechal ich osamote. S rukami za chrbtom prišla k nemu. ,,Povieš mi, čo ťa tak vytočilo?" nesmelo som sa spýtala. ,,Jediný s kým si sa nepozdravila som ja. A to som čakal, že sa mi vrhneš do náručia keď prídeme." smutne povedal. ,,Nepozdravila som Michaela ani Uriela, tak nežiarli." ,,Michael je stratený prípad a Uriel je príliš pyšný na to aby sa s tebou pozdravil. Ten má plné oči Theliela." protestoval. Ariel sa trochu uchechtla.

V ten istý čas, čo sa Ariel rozprávala s Rafaelom, hosťovská izba Uriela
,,Uriel, je to tak vážne, myslím na barikádach?" Povedal Theliel otočený k Urielovi. Uriel neodpovedal, sledoval slnko zapadajúce za obzorom. Theliel ho objal. Pomaly ho otočil k sebe. ,,Deje sa niečo, Uriel vieš, že mi to môžeš povedať." ,,Viem, chcem ti to povedať, ale..." ,,Čo ale?" ,,Nemôžem. Nemôžem ti to povedať. Viem to len ja a Michael." Theliel mu vtlačil bozk. Uriel sa nebránil, rukou mu prechádzal po vlasoch.

O pol hodinu, v jedálni
,,Ďakujem." povedala Ariel Umabelovi, anjelovi, ktorý jej podal tanier s dezertom. ,,Musím Vám niečo povedať," začal Michael, zhlboka sa nadýchol a pozrel sa na nedočkavé tváre, čakajúce na jeho ďalšie slová, ,,Na barikádach som stretol Azazela spolu s Belzebubom. Azazel prebodol Belzeba Ohnivým mečom." Všetci stíchli aj obsluhujúci anjeli zostali nehybne stáť a sledovať Michaela. ,,Azazel prebodol Belzeba Ohnivým mečom? Tvojim Ohnivým mečom?" zopakoval Gabriel. ,,Ako sa tvoj meč dostal k nemu?" spytovala sa Ariel. ,,Keby to viem, tak Vám to tu teraz poviem!" zareval. Ariel sa striasla a sklopila zrak. Michael ju nikdy nemal rád a často jej to dával najavo. Rafael ju chytil za ruku, Ariel sa trochu usmiala ale hlavu mala stále sklopenú. Raziel sa nahnevane pozrel na Michaela, nemalo to žiaden účinok. ,,Vysvetlíš nám to?" precedil medzi zuby Rafael. ,,Pred týždňom mi niekto ukradol Ohnivý meč. Hľadal som ho úplne všade a teraz už viem u koho je. Ale zatiaľ neviem na čo ho chce Azazel použiť ale predpokladám, že chce získať moc nad Peklom a nie oslobodiť Lucifera." Gabriel zvážnel. Ariel chcela niečo povedať, ale zakusla si do jazyka, keďže vedela, že by to dopadlo rovnako ako pred tým. ,,Keď sa to dozvie niekto zo súdu odtrhnú ti krídla alebo horšie." povedal Raziel. ,,Viem, preto som to povedal len Vám." Michael sa pozrel na dvoch obsluhujúcich anjelov. Bez váhania jednému z nich odtrhol hlavu. Ariel sa prudko postavila. V ruke sa jej objavil meč. Priložila ho Michaelovi ku krku aby nemohol zabiť aj Umabela. ,,Stále si v mojom dome a nemáš právo zabíjať mojich a otcových anjelov aj keď ide o takúto vec!" sykla Ariel. Michael sa na ňu pozrel. Gabriel sa nahlas zasmial. Michael mu daroval nahnevaný pohľad. Gabriel sa aj tak neprestával usmievať. ,,Povie to niekomu a sám ho zabijem a tebe odtrhnem tie tvoje azurové krídla." vyhrožoval Michael. Ariel odtiahla meč, ktorý sa vzápätí stratil v bielych svetielkach. Odviedla Umabela do jeho izby a nechala ich tam samých. ,,Tss, musím s ňou súhlasiť. Nechal som sa uniesť. Prepáč Raziel." ,,Mne sa neospravedlňuj. Bol to jej anjel a nie môj." odpovedal mu Raziel a pozrel sa na Theliela, ktorý bol bledý ako stena a celý sa triasol.

Okolo 22:00 hosťovská izba Uriela
,,Myslíš, že by zabil aj mňa?" stále sa triasol Theliel. ,,Keby to chcel urobiť musel by prejsť najskôr cez mňa." upokojoval ho Uriel. Theliel si sadol na posteľ. Uriel ho pozorne sledoval. ,,Thel!" Uriel zoskočil zo sedadla na parapete okna a vykročil priamo k Thelielovi. Theliel nestihol zareagovať, Uriel ho zvalil na posteľ a začal mu vyzliekať plášť. Zrazu sa rozleteli dvere. Gabriel zostal stáť uprostred izby. ,,Ou, toto nie je moja izba. Z Razielovho domu som zmätený." Uriel sa postavil a zabuchol dvere. ,,Gabriel, vieš, že ťa teraz budem musieť zabiť, však?" Urielove zlatisté oči priam zabíjali hnedookého Garbiela. Theliel sedel polonahý na posteli a sledoval dvoch archanjelov pred ním. ,,Neboj sa Urielku, toto som ani ja nepotreboval vidieť. Nikomu to nepoviem. Prajem peknú noc. Theliel." Prišiel k nemu. ,,Buď na neho jemný." šepol mu. Thelielova tvár sčervenala. Gabriel si s ľahkosťou vypochodoval z izby. Po chvíli, čo Uriel nepočul jeho kroky, sa vrátil k Thelielovi. ,,Čo ti povedal, keď si taký zaskočený?" ,,Že mám byť na teba jemný. Uri? On s tebou niečo mal?" Uriela jeho otázka zaskočila. ,,Nemal, našťastie." Theliel si vydýchol. Bez varovania im do izby vbehol Michael. ,,Oh, šibe Vám to dneska? Najskôr Gabriel teraz ty?" rozčuloval sa Uriel. ,,Tak prepáč, že som sa stratil. Nevieš kde je moja izba?" Uriel si vzdychol. ,,O štyri izby vľavo." nasmeroval ho a prstom ukázal na dvere.

V ten čas, keď do Urielovej izby vbehol Gabriel, Arielin izba
,,Umabel, už je ti lepšie?" Umabel ležal na posteli a hlavu mal položenú na Arieliných nohách. Jemne mu prečesávala dlhé blond vlasy. ,,Ďakujem! Viem, že ti to lezie už na nervy, hovorím ti to miliontý krát, ale zachránila si mi život." vzlikal Umabel. ,,Bel, poznám ťa od mala, je jasné, že by som ťa chránila. Si pre mňa ako mladší brat." láskavo mu povedala. Ariel začula klopanie na dvere. Umabel jej uvolnil nohy a posadil sa. Ariel otvorila dvere. Postavu, ktorá stála pred ňou, nečakala. ,,Michael? Pomôžem ti nejako?" prekvapene povedala. Michael sa sám pozval dnu. Ariel len neschopne pozerala ako okolo nej prechádza. Postavil sa do stredu izby a čakal kým Ariel zavrie dvere. ,,Bel, prosím necháš nás samých." Ariel pozrela na Umabela, ten hneď pochopil a vyšiel z izby. ,,Nemyslíš, že sa k nemu správaš ako k sebe rovnému?" arogantne sa spýtal Michael a sadol si do kresla. ,,Je rovnaký ako ja alebo ty, tak neviem prečo by som sa mala správať inak." odvrkla. ,,Nie si trochu drzá?" ,,K tebe? Nikdy!" trochu trasúcim hlasom povedala. Michael sa prudko postavil. Ariel o krok ustúpila, bála sa ho. Vedela, že by proti nemu nič nezmohla. ,,Neboj sa. Prišiel som sa ospravedlniť." ,,Tak to chcem vidieť!" zasmial sa Rafael, stojaci vo dverách. Michael zúžil oči. ,,No, čakám." smial sa Rafael. ,,Nebudem sa tu pred tebou strápňovať. Odchádzam!" zavrčal Michael a odišiel. Ariel spadla na kolená a celá sa triasla. ,,Hej, hej, hej. Ariel! To nič." Objal ju Rafael. Po chvíli sa prestala triasť. ,,Prečo? Prečo mám z neho taký strach? Aj keď povedal, že sa prišiel ospravedlniť, mala som pocit, že ma zabije." medzi slzami hovorila. ,,Ako som ti povedal, Michael je stratený prípad. Aj keď chce byť milý nedokáže to, už nie." ,,K Vám sa správa normálne... Ale ku mne...?" Rafael jej priložil ruku na líce a potiahol si ju k sebe bližšie. Ich nosy sa dotýkali. Arieline dlhé strieborné vlasy sa preplietli s jeho tmavohnedými. Pobozkal ju. Dlhý bozk prerušila Ariel. ,,Ty vieš prečo sa ku mne takto správa, však?" ,,Áno." ,,A povieš mi to?" Ariel nemusela ani prosiť, jej zelené oči hovorili za seba. ,,Jednoduchá odpoveď, vyzeráš presne ako Lilith. Okrem očí, tie máš po Razielovi. Michael si zrejme myslí, že keď bude na teba rovnako milý ako bol na Lilith tak padneš ako ona. Nevie si to odpustiť a nechce to zažiť znova." ,,Keď padla mal si osem, však?" Raziel jej prikývol. ,,Prečo sa pýtaš?" ,,Len tak, až teraz som si uvedomila, že si odo mňa o šesť rokov starší. Mala by som ti hovoriť starček." zasmiala sa mu. ,,Hej, mám 28, to nie je tak veľa a od 25 rokov anjeli nestarnú. To predsa vieš." oponoval. ,,Viem." odmlčala sa, po chvíli znova prehovorila. ,,Musíte ísť zajtra znova na barikády?" Ariel sa postavila zo zeme a sadla si na posteľ. ,,Ty vieš, že áno." Raziel k nej prišiel a s ľahkosťou ju položil na chrbát. ,,Sľúb mi, že sa vrátiš v poriadku." pohladila ho po tvári. ,,Vrátim sa bez škrabnutia." usmial sa a stiahol jej ramienka na šatách. Pobozkal ju a zahryzol jej do krku. Ariel vzdychla. ,,Rafael. Teraz nie, čo keď príde otec?" ,,Prečo by sem prišiel Raziel?" Stiahol jej šaty na brucho, Ariel zostala len v podprsenke. ,,Aby povedal svojej dcére dobrú noc." Vo dverách stál opretý Raziel. ,,Otec!?" skríkla Ariel. Rafael od nej priam odskočil. Postavil sa do stredu izby. ,,Raziel, my, nič sme tu nerobili." koktal Rafael. ,,V to dúfam." Ariel rýchlo chňapala po deke. ,,A... Ahoj oci." postavila sa medzi nich. ,,Raf, radšej bež." ťahala ho za ruku von z izby. Zatvorila dvere a otočila sa na Raziela. ,,Ahoj." snažila sa prirodzene usmiať ,,Hovoríš to 2krát." zasmial sa. Ariel odľahlo. ,,Toto mi prosím už nerob." povedala mu. Raziel ju objal. ,,Oci, vadilo by ti, keby sa s ním zasnúbim?" Raziel ju odtiahol. Nadzdvyhol obočie a začal. ,,Navrhol ti to?" ,,Ešte nie, ale dúfam, že keď sa vrátite z barikád tak áno. Neodpovedal si mi." ,,Nevadilo. Rafaela mám rád ako vlastného syna. Ale ešte raz sa ťa dotkne a zabijem ho." Ariel sa začala smiať. Raziel ju pobozkal na čelo a rozlúčil sa. ,,Pekne sa vyspi." ,,Oci, o koľkej zajtra odchádzate?" ,,O siedmej. Dobrú noc." ,,Dobrú aj tebe." Ariel zostala sama v izbe. Otvorila skriňu a vytiahla nočnú košeľu. Obliekla si ju. Z ľahka priložila ruku na jej krk. Cítila ako jej po prstoch steká krv. ,,Veď počkaj." povedala a vytiahla zo šuplíka vreckovku. Pritlačila ju. Vzlikla, dezinfekcia zaštípala. Urobila pár krokov a zhasla svetlo. Mesiac v splne osvetlil už tak bielu izbu. Belasé svetlo sa odrážalo od zrkadla zaveseného vedľa dvier. Ariel odokryla tenkú modrú deku. Netrvalo dlho a zaspala.

Asi trochu viac textu :D Dúfam, že sa Vám to páčilo a budete pokračovať v čítaní. Pre dnešok sa lúčim. Budem rada za každý komentár. :)
Vaša Aileen <3
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa


Komentáře

1 Ann Ann | E-mail | Web | 6. ledna 2015 v 8:55 | Reagovat

Páni, moc hezká povídka! =D Příběhy, ve kterých vystupují andělé, mám ráda =3 Musím říct,  že andělé v této povídce se opravdu neobtěžují s klepáním =D To, jak si lezli do pokojů....u toho jsem se nehorázně bavila =D Ale to s tím ukradením Ohnivého meče a ta vražda... =O To mě docela vyděsilo =O Jsem zvědavá, jak to dopadne, prosím, piš dál =)

2 Aileen Aileen | Web | 7. ledna 2015 v 14:21 | Reagovat

Ďakujem :) Poviedku budem pridávať asi raz za dva týždne, pretože ešte ju nemám dopísanú. Takže možno koncom budúceho tždňa tu bude ďalší diel :)

3 Ann Ann | E-mail | Web | 7. ledna 2015 v 18:13 | Reagovat

Až za tak dlouho? =O No dobře, já tedy počkám...
P.S.: Ten obrázek se to povedl =)

4 yuki yuki | 8. ledna 2015 v 14:19 | Reagovat

Je to pekná poviedka:)Takéto príbehy mám rada.Bol tam strach aj vtip.S tímy  dverami to nemalo chybu :DDD Som zvedavá na ďalší diel. :-)

5 Aileen Aileen | Web | 9. ledna 2015 v 21:58 | Reagovat

[3]: Mám radšej, keď mám dopredu pripravené aspoň 3 diely, ale je možné, že pridám už teraz v soboru alebo nedelu :) a ďakujem za pochvalu :)

[4]:  Ďakujem, som rada, že sa ti páči :) Toho strachu tam bude trochu viac, démoni sa s nikým nehrajú. Nebudem prezrádzať dej :-x . Už mlčím :D

6 LINA LINA | Web | 12. ledna 2015 v 15:04 | Reagovat

Bolo to napuaj úžasné čítanie. Vidím že si si naštudovala anjelov aj démonov. Naozaj som milo prekvapená. Určite si prečítam ´další diel. Mám slabosť pre anjelikov, veď vieš. Naozaj dokonalé. :-)

7 rainbowdiy rainbowdiy | Web | 17. ledna 2015 v 15:33 | Reagovat

Ahoj, vďaka že si sa stala mojou "SB". Už ťa mám v menu, ta si ma tam prosím tiež pridaj:
Meno: RainbowDIY
Blog: rainbowdiy.blog.cz

A ak by si sa chcela dohodnúť na nejakých podmienkach, napr. 1 komentár týždenne, napíš mi :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama