Príbeh Anjela 3.diel

7. února 2015 v 22:53 | Aileen |  Príbeh anjela
  • Cez týždeň som toho veľa nepridala lebo som bola chorá.
  • Ešte dnes (snáď) pridám prekvapenie
  • A teraz Príbeh Anjela
  • Prajem pekné čítanie

2 mesiace po porezaní Ariel, Zem, 14:55
,,Ari, počkaj!" kričala na ňu 167 centimetrov vysoká ružovovláska. Ďalších 5 cm jej pridávali vysoké čižmy, ktorých klopanie sa rozoznievalo po chodbe vysokej školy. ,,Nechcela si ísť bezo mňa, však?" prefýkano sa na ňu pozrela. ,,Neboj sa Lotty nechcela. Len som ťa nevedela nájsť." rovnakým tónom jej odpovedala Ariel. ,,Zájdeme na obed?" Ariel jej prikývla, no myšlienkami bola inde.

Zo svojej minulosti si nič nepamätala, pripomínala jej to aj jazva cez tvár. Rodičia, ktorými bola adoptovaná, jej nič povedať nevedeli. Žila si v blahobyte, otec bol podnikateľ a matka advokátka v New Yorku. Málo kedy ich vídala. ,,Ariel? Hej, počúvaš ma vôbec?" Už tretíkrát ňou Charlotta zatriasla. ,,Zasa rozmýšľaš nad minulosťou? Toto je dnes asi piaty raz, čo si mimo. Prebuď sa dievča, načo ti bude vedieť, kto si bola v minulosti, keď teraz máš všetko po čom každý túži? Máš každodenný odvoz do školy a zo školy, veľký dom sama pre seba, peňazí na rozdávanie. Haló, čo by som za to dala ja." rozrozprávala sa Loty. ,,Okej, už som v pohode. Bude ti vadiť, keď pôjdem hneď domov? Nie je mi dobre." ,,Nie vôbec. Na obed môžeme ísť zajtra." ,,Aspoň ťa odvezieme." ,,Tak túto ponuku neodmietnem." zasmiala sa Lotty. Obe nastúpili do strieborného mercedesu.

Po 10 minútach, Arielin dom
Ariel vošla do izby. Školskú tašku hodila k posteli. Z drevenej skrine, stojacej pri dverách, vytiahla bavlnené kraťasy a biele tielko. Všetky veci poodsúvala k stenám. Do pravej ruky zobrala kriedu a začala kresliť na plávačku kruhy. ,,Teraz už len moja krv." chytila do ruky malý nožík a prešla si ním po dlani. Zakusla si do pery aby zadržala slzy. Sadla si do tureckého sedu, pred seba nakvapkala krv. Zatvorila oči, v mysli sa jej začali premietať spomienky na Nebo a archanjelov. ,,Preháňam to!" povedala si, keď zacítila krv, tečúcu z nosa. Otvorila oči. Rýchlo zdrapila kapesník a predklonila sa. ,,Slečna Ariel, ste v poriadku? Zdalo sa mi, že vzlykáte." povedal komorník. Ariel sa odmlčala, prázdne pozerala k dverám. ,,Slečna?" zopakoval. ,,To nič, len som sa udrela do nohy." ,,Mám priniesť ľad?" ,,Nie, ďakujem." Komorník odkráčal dolu schodmi. ,,Zdalo sa mi to alebo sa niečo také stalo?" Ariel prešiel mráz po chrbte, prudko sa otočila. Zdalo sa jej ako by za ňou niekto stál. ,,To už mi začína úplne šibať. Naskôr krídla, potom som námesačná a kreslím magické kruhy, s ktorých sa dozvedám svoju minulosť a teraz sa ma niekto dotkne... Hovorím, úplne mi šibe." Mávla rukou a zašla do kúpelne, kde zo seba umyla make up a krv. Ruku si obviazala.

02:21
,,Je tu niekto?" strhla sa zo spánku. Zdalo sa jej, že počuje kroky. Postavila sa a nazula si papuče. Telefónom posvietila po izbe, nič ani nikto tam nebol. Niečo akoby ju ťahalo k oknu. Odstrela záves so záclonou. Pred domom stála okrídlená žena. Krvavo červené krídla sa dali rozoznať aj na tak veľkú diaľku. Ariel si pretrela oči, či sa jej nesníva. Keď ich znova upriamila na slabo osvetlenú ulicu, žena tam už nebola. Zatiahla záves a išla si ľahnúť. Pri ceste do postele narazila do niečoho mäkkého. Posvietila si na to mobilom. Tie isté krídla, ktoré pred chvíľou videla na ulici, stáli pred ňou. Začala cúvať. ,,Ako... Ako ste sa sem dostali?" triasla sa. Žena mávla rukou a svetlá v izbe sa rozsvietili. Ariel s úžasom pozrela na ženu v sivých ligotavých šatách, ktoré jej ledva dosahovali ku kolenám. Pár pierok z krídiel spadlo na zem, keď sa žena pohla k Ariel. ,,Ty... Vy prečo ste tu?" koktala. ,,Rafael s Razielom odviedli skvelú prácu, naozaj si nič nepamätáš." ,,To budú asi mená tých anjelov, ktorých vídam vo sne, ale radšej budem robiť, že nič neviem." povedala si v mysli. Hnedé oči Lilith prechádzali po Ariel. Chcela ju objať, pohladiť po vlasoch, povedať prepáč, ale nemohla. Ohrozila by seba, archanjelov ale hlavne ju. Otočila sa jej chrbtom, zdvihla ruku a išla sa teleportovať späť do Pekla. Červené svetielka sa vznášali okolo nej, pomaly začala miznúť. ,,Si moja mama, však?" Zelené oči sa zaplavovali slzami. ,,Prepáč, ale nie som." Odsekla Lilith a vyparila sa.

7:57, obývacia izba
,,Otec, prosím zavolaj do školy, že dnes neprídem na prednášku. Dôvod si vymysli, napr. že som chorá alebo ja neviem. Zavolala by som sama ale nemám číslo. Daj mi čo najskôr vedieť." nepokojným hlasom hovorila do záznamníku v mobile. Mobil položila na sklenený stôl. V dome bolo ticho, komorník mal dovolenku a kuchárka bola niekde v obchode. Ariel sedela na mäkkej pohovke, zabalená v bielej chlpatej deke. Bola unavená, viečka jej ledva držali hore. Po stretnutí červeno krídlej anjelice, v noci už nespala. Myslela na ňu, strieborné vlasy, krvavo červené krídla, krásna postava a hlavne hlboké, hnedé, smutné oči. Stále ju videla pred sebou. Ani nevedela ako a z úst jej začala tiecť krv. Príveskom v tvare leva si porezala ďasná. ,,Do pekla!" Postavila sa a nazula si papuče. ,,Ulievaš sa zo školy?" povedal niekto za ňou. Ariel upriamila zrak na nízku postavu. ,,Ako si sa dostala dnu, Lotty?" ,,Včera som ti nechtiac zobrala kľúče. Prišla som sa ich vrátiť." ,,A ako je možné, že sa aj ty ulievaš?" zasmiala sa. ,,Ja sa na rozdiel od teba neulievam. Odpadla nám prednáška, takže mám dnes voľno." ,,Okej, okej, poďme hore. Musím si ísť vypláchnuť ústa. Tečie mi krv."

V to isté ráno, Nebo
Rafael chodil polonahý po izbe. Celé dva mesiace sa poriadne nevyspal. Prezrádzali to aj veľké kruhy pod očami. ,,Baví ťa sledovať ma?" Zastavil sa na chvíľu. ,,Myslím, že áno." zasmial sa Gabriel a pokračoval trochu vážnejšie "Raf, si takýto odvtedy čo odišla. Skús sa trochu uvolniť." ,,To sa nedá. Je tam sama, bojím sa o ňu. Čo keď sa Azazelovi podarí nájsť ju? Najradšej by som ju mal pri sebe." smutne povedal. ,,Hej, ja viem." Prešiel mu po hnedých vlasoch. Prstami mu chytil kútiky pier a vytvoril úsmev. ,,Mal by si si nájsť dievča aj ty alebo chlapca?" zasmial Rafael. ,,Vidíš, že to ide. Takto sa usmievaj vždy." Gabriel Rafaelovi podkopol nohu. Raf stratil pevnú zem a spadol na chrbát. Gabriel si nad neho klakol. ,,A teraz sa vráťme k tomu chlapcovi." ,,Gabriel? Neblázni!" zhadzoval ho zo seba. Gabriel sa len smial a viac sa na neho zvalil. Rafael nevedel, čo má robiť. Gabriel bol otrochu väčší a silnejší ako on. Presne ako sa na vojaka patrí. ,,Ga-bri-el, zlez zo mňa." hláskoval. ,,Povedal si, že si mám niekoho nájsť. Tak chcem teba." Rukou mu zašiel pod rifle. Rafael hlboko zastonal. Gabriel mu zakusol do pery a potom do ucha. ,,Čo tu vy dvaja, preboha, robíte?" Purpurovo vlasá žena nadzdvyhla obočie. Hlboké čierne oči nechápavo preletovali medzi Gabrielom a Rafaelom. ,,Muriel, zachráň ma!" zakňučal Rafael. ,,Gabri, netýraj ho!" rozkázala mu. Gabriel sa s odporom postavil a prešiel okolo nej. ,,Archanjeli by nemali brať meno Božie nadarmo a chcel som ho len rozveseliť." ,,Tým, že ho takmer znásilníš?" Muriel si z prvej vety nič nerobila a vytlačila ho z izby. ,,Raf, si v poriadku?" ,,Budem až keď sa vráti Ariel." Rafaelovi, stále ležiacemu na zemi, začali tiecť slzy. Muriel sa k nemu naklonila a ružovým rukávom šiat mu slzy zotrela. ,,Ariel sa nič nestane. Azazelovi sa nepodarí nájsť ju, za to ti ručím. Dobre som ju ukryla a ty spolu s Razielom ste jej vytvorili v hlave pečať, nič si nepamätá. To ju ochráni." Rafael si položil ruku cez tvár. Nechcel aby ho niekto, ako je Muriel, videl plakať. ,,Predo mnou tie slzy neskryješ. Rafael, som tvoja nevlastná sestre, viem kedy plačeš a kedy nie." Sadol si. Pevne ho objala. Jej jemná tvár sa mu pritlačila na rameno. ,,Môžeš plakať koľko chceš. Mne to nevadí." Rafael sa k nej skrčil. Slzy mu stekali po lícach.

11:26, Zem, dom Ariel
,,Tak zajtra a hlavne nezabudni prísť na prednášku." Lotty sa rozlúčila a namierila si to domov. Ariel jej zamávala na rozlúčku a zatvorila za sebou dvere. Priam sloními krokmi zašla do kuchyne. Zelenými očami prebehla po priečinkoch v chladničke. Z jedného vybrala pomarančový džús. Prstami prešla po skrinkách, vybrala sklenený pohár a niekoľko sušienok. ,,Mňa neponúkneš?" Ariel pustila sušienky aj pohár, ktorý sa rozbil. Pár črepín sa odrazilo od zeme a porezalo jej nohu. ,,Preboha! Ariel to som nechcel!" vykríkol muž a hrnul sa k nej. Zodvihol ju a preniesol do obývačky. Ariel mlčky sedela na sedačke a sledovala tmavovlasého muža. Pinzetou jej vyťahovať kúsky skla z nohy. ,,Prečo si nezavolal, že prídeš? Mohla som niečo uvariť." Ariel prelomila, už tak zdĺhavé, ticho. ,,To by som už rovno volal sanitku. Stačí, že si sa kvôli mne porezala." ,,To nebolo kvôli tebe, som len nešikovná." snažila sa mu zlepšiť náladu. Znovu nastalo ticho. Ariel sa mykla, veľké hodiny, ktoré stáli oproti nej, odzvonili dvanásť. Muž sa pousmial nad jej reakciou. ,,Otec, nesmej sa! Ako som malá vedieť, že zazvonia?" Atmosféra sa trochu uvolnila. ,,Hotovo! Ešte ale nevstávaj, idem pre obväz. A zaviažem to. Počkaj." ,,Dobre, dobre. Rozumiem, nemusíš to opakovať. Nie som pes." Po schodoch sa ozval smiech.


Okolo 02:30, Arielina izba, Zem
Ariel sedela na posteli. Sledovalo kvapky stekajúce po skle okna. Mesiac v splne osvetloval miestnosť bielym svetlom. Chcela sa postaviť, ale nohy, v ktorých mala mravčenie, ju nechceli poslúchať. Vyrovnala ich a nechala krv prúdiť až ku končekom prstov. Skrútila ruky okolo pása, chytila ju úzkosť. Cítila sa sama. Vo veľkom dome bolo tichu, nikto okrem nej nebol zobudený. Pozrela na malý budík, položený na stolíku vedľa bielej postele. Nečudo, ručičky ukazovali pol tretej v noci. Zelenými očami sa vrátila späť k oknu. Bola tam! V hrudi zacítila ten nezvyčajný pocit. Krvavočervené krídla, z ktorých sem-tam odletelo perie, sa trepotali vo vetre. ,,Zasa je tam. Ten istý čas ako včera" Hodila pohľad na budík a pokračovala v rozprávaní. ,,Kto to, do pekla, naozaj je?" ,,Ariel zobudil som ťa? S kým sa to rozprávaš?" povedal muž a pootvoril dvere. Do izby preniklo jasné svetlo z chodby. Ariel prižmúrila oči a snažila sa rozpoznať osobu, ktorá na ňu rozprávala. ,,Nie oci, nezobudil. Som hore už dlhšie. Rozprávala som sa sama so sebou. Kam ideš?" ,,Dostal som správu od jedného kupca. Musím ísť na lietadlo. Vidíme sa budúci týždeň. Ahoj a pekne sa vyspi." rozlúčil sa a zatvoril dvere. V miestnosti bola zasa tma. Izbu osvetlovalo len strohé svetlo pouličnej lampy. Mesiac sa stratil rovnako ako anjel.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa


Komentáře

1 Ann Ann | E-mail | Web | 14. března 2015 v 11:25 | Reagovat

Teď jsem opravdu napjatá! ??? Celý díl jsem prožívala jako bych tam byla. Musím říct že při scéně s Rafaelem a Gabrielem jsem se musela potutelně usmívat :-D Líbí se mi, že Ariel hned neodhaluješ kdo Lilith je a zanecháváš ji v nevědomosti. Je to takhle mnohem víc napínavé ;-) Už se těším na další díl :-)

2 Aileen Aileen | Web | 17. března 2015 v 9:58 | Reagovat

Ďalší diel by som chcela pridať v piatok :-)  Som rada, že sa ti to páči :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama