Biele krídla

17. března 2015 v 11:27 | Aileen |  Jednodielne poviedky
Dnes tu mám jednodielnu poviedku, Biele krídla.
Nechce sa mi príliž vypisovať, tak len, prajem pekné čítanie.



Tlstý muž ju sotil na zem. Ďalší dvaja sa len smiali. Veľkú nohu položil na miesto medzi lopatkami, miesto skadiaľ vyrastajú krídla. Špicou topánky silno pritlačil. Dievča vykríklo, po lícach jej stekali slzy, z čela kvapkala krv. Biele vlasy pri šiji sčervenali, nasiakli krvou. Tá časť tela bola najviac citlivá, prechádzali ňou všetky nervy z krídiel. Všetci čo mali krídla boli len odpad, otroci pre ľudí, pre nadradenú rasu.
,,Takže ty budeš kradnúť!?" kričal na ňu.
,,Nie pane, ja som nič nezobrala." medzi slzami povedala.
Muž pritlačil bielovlasú dievčinu väčšmi k drevenej podlahe. Na bielych krídlach chýbalo perie, pred tým ako ju sotil na zem, jej ho vytrhol. Chumáče páperia pevne zvieral v tučných rukách.
,,Ako si dovoľuješ klamať svojmu pánovi!" kopol jej do boku.
19 ročné dievča sa schúlilo do klbka.
,,Pane, ja vám neklamem, naozaj som nič nezobrala." potichu povedala.
,,Zaslúži si trest." zreval jeden z dvoch mužov, ktorí sedeli na sedačke. Sledovali celú situáciu z diaľky. Jeden z nich sa postavil.
,,Nie, prosím, verte mi! Ja som nič neukradla." Elyon sa vzpierala.
Muž z nej strhol bielu, jemnú látku. Ruky jej pritlačil na drevo, ústami prechádzal po smotanovo bielej pokožke. Nezmohla sa na protest. Zatvorila modré oči a nechala ho ukájať sa na jej naho tele. Druhý muž jej držal krídla, aby sa nemohla brániť.
,,Čo chce niekto takto neskoro v noci? Je niečo pred polnocou, hostinec je už zatvorený." zahundral chlap sediaci na pohovke smerom k dverám, skadiaľ sa ozývalo klopanie.
Tí dvaja nebrali na to ohľad. Ale pre Elyon svitla iskrička nádeje. Dúfala, že človek za dverami bude chcieť izbu a ona bude aspoň na chvíľu voľná. Mala pravda, vo dverách stál mladý, asi 23 ročný, pekne stavaný muž. Zopár čiernych vlasov sa mu priplietlo do tváre, keď si zkladal klobúk. Vedľa neho sa usmievalo možno 10 ročné dievčatko v svietivo žltých šatách. Zlaté vlasy malo učesané do vrkoča a temeno hlavy zakryté čelenkou. Vyzerali byť bohatí.
Muž sa prihovoril prvý: ,,Mohli by sme dostať izbu, teraz sme prišli do mesta a pokazilo sa nám koleso na kočiare."
,,A máte čím zaplatiť, drahý pán?" hostinský sa mu jemne uklonil.
,,Áno mám." prikývol a potlapkal si po mešci peňazí zaviazanom na opasku.
,,Skvelé, môžete mi ukázať váš kočiar? Moji pomocníci zatiaľ prichystajú izby."
,,Samozrejme. Noel, sestrička, poď so mnou." zakričal na dievčatko, ktoré s hrôzou sledovalo dvoch mužov ako vlečú anjela preč.
,,Už idem, Noah." melodickým hlasom povedala.
,,Tu je vaša izba, pane. Všetko je pripravené." hostinský ukázal na dvere.
,,Ďakujem, môžete ísť."
Noah aj Noel vstúpili do izby. Bola jednoduchá, manželská posteľ, písací stôl so stoličkou, kreslo pod oknom a veľká stará skriňa. Vo vzduchu bol cítiť cigaretový dym. Noel sa postavila na kreslo a otvorila dokorán oblok. Príjemný letný vánok prenikol dnu izby. Drevená podlaha pod nohami stonala a škrípala. Noel sa rýchlo usadila na posteľ. Prstami sa zaborila do vlasou a rozpletala zapletaný cop.
,,Čo ťa trápi, Noel?" jemným hlasom sa jej prihovoril.
,,Tí dvaja muži, čo boli ešte v dome, tak zbili anjela. To dievča nebolo pri zmysloch, keď ju ťahali preč."
,,Oh, takže si si toho všimla. Prepáč, že si to musela vidieť." rukou jej prešiel po hlave.
Noel si uvolnila posledný prameň vlasov zo zapletanca, hlavu si položila do lona svojho brata.
,,Veď kráľ zakázal robiť z anjelov sluhov, tak prečo sa k nim správajú stále rovnako? Na vidieku ich majá radi." vzlikala, ,,Preto neznášam, keď cestujeme." dodala.
,,Ja viem, teraz sa sťahujeme posledný krát. To ti sľubujem" chlácholil ju.
Noel mu prikývla.
,,Idem sa osprchovať. Kúpeľňa je na konci chodby, keby sa niečo stalo, stačí zakričať, aj tak tu nikto nie je."
,,Dobre. Aj keď vem, že tam nejdeš."
Noah sa na ňu usmial a zatvoril za sebou dvere.Potichu zošiel po schodoch do haly. Trochu sa prikrčil k zemi, aby si ho traja muži nevšimli. Jeho prácou bolo chytanie anjelich otrokárov, akými oni boli. Teraz treba len sledovať, keď sa situácia zhorší môže zasiahnuť a priamo ich odviesť do väzenia. Jeden muž náhle vstal. Bowen bol v pasci, keď sa teraz postaví uvidí ho, keď zostane tam tiež ho uvidí. Na chrbáte zacítil jemný tlak. Elyon mu krídlami obmotala telo. Bowen len ticho sledoval ako okolo nich všetci muži prechádzajú do svojich izieb. V hale zostalo ticho a tma. Jemné svetlo sa vznášalo len okolo krbu, kde dohorievalo posledné poleno.
,,Prepáčte moju nezdvorilosť a trúfalosť, ale moji páni by vás zbili, možno aj zabili, keby vás uvidia, že ich špehujete."
Biele perie sa jemne dotklo Bowenovej tváre. Elyon sa postavila, sklopila hlavu akoby čakala trest.
,,Nevedel som, že sa dokážete zneviditelniť." prekvapeno sledoval celí jej zjav.
,,Vedia to len niektorí anjeli."
,,Prečo ich nechávate aby vám ubližovali? Otroctvo anjelov je už rok zakázané." vykal jej.
,,Nie každý súhlasil s tým zakázať otroctvo." nadzdvyhla hlavu.
Prvýkrát sa mu pozrela do očí, mal ich sýto zelené, rovnako ako jeho sestra.
,,Mojou prácou je zatýkať tíchto ľudí, len ich musím vidieť pri čine. Slečna, pomôžete mi? Ja viem, že po vás chcem veľa, ale takto sa dostanete na slobodu." postavil sa oproti nej.
,,Pomôžem vám a volám sa Elyon, prosím, nevykajte mi." trochu sa usmiala.
Noah sa začervenal, jej úsmev bol krásny i keď mala doráňanú tvár.
,,Dohodneme sa takto..." začal jej vystvetlovať jeho plány.

Okolo šiestej bola už Elyon na nohách. Znášala vodu zo studne, kŕmila hydinu a varila raňajky. Krídla jej pri práci nevadili, jemne si ich stiahla k telu, aby sa mohla pohybovať v úzkej kuchyni. Celú noc premýšlala nad ním, nad jeho krásnymi hlbokými očami, čiernymi vlasami, ktoré mu prikrývali čelo, nad jeho milou povahou.
Ešte pred tým ako vyšla z kuchyne do haly, kde bola jedáleň, prešla si plán. Mala na jednáho zo svojich pánov vyliať horúcu kávu, vedela, že dostane výprask, no Noahovi verila. Nesmelo vyšla z kuchyne. Noah už čakal na schodoch, tak aby ho tí traja nevideli. Kývol Elyon na pozdrav, tá sa usmiala a pokračovala ďalej akože ho nevidela. V rukách držala ťažký podnos, ruky sa jej triasli. Nemusela ani sama vyliať kávu, pretože sa podkla o vlastné nohy.
,,Ty malá suku!" udrel ju po tvári.
,,Včera ti nestačilo? Chceš pridať aj dnes?" pripojil sa druhý a zdrapil ju za biele krídla.
Elyon sa chcela brániť, ale aj tretí muž ju udrel. Vzápätí pribehol Noah, z poza opasku vytiahol zlatý odznak. Vchodové dvere sa prudko otvorili, pribehli ďalší traja policajti. Noah mal plán presne vymyslený a dopredu zavolal posily. Chytil Elyon za ruku a jemne ju položil na sedačku.
,,Noel ti ošetrí rany, ja sa hneď vrátim." zašepkal jej do ucha.
,,Ahoj, ja som Noel a môj brat je do teba asi zalúbený." Noel sa usmiala, povedala to tak aby to počul aj on.
,,Noel! Niečo som ti povedal." štekol na ňu.
Ona mu len vyplazila jazyka a hneď sa vrhla na prácu.
,,Ja sa volám Elyon." usmiala sa.
Noel vyťahovala z priestrannej tašky všakovaké nástroje, fľašky a obrúsky. Všetky rany nové aj staršie jej vydezinfikovala. Po chvíli sa vrátil aj Noah, v rukách niesol štvorcovú krabicu.
,,Toto je pre teba."
,,Pre mňa?" pozrela sa na neho.
Ich pohľady sa na chvíľu stretli.
,,Noah, daj to sem." Krabicu uchopila Noel a ťahala Elyon do jednej z izieb.

,,No čo? Takto je to lepšie však? Noah vždy hovorí, že chodiť v nohaviciach je jednoduchšie. No mne sa viac páčia šaty, ale tebe to svedčí." pochválila ju Noel.
Elyon mala na sebe čierne, úzke nohavice z jemnej látky a dlhú bielu blúzku. Noel jej biele vlasy zviazala do chvosta. Biele krídla jej v blúze vynikli
,,Je zvláštne chodiť v nohaviciach." smiala sa Elyon.
Noel otvorila dvere. Pred nimi stál Noah.
,,Si krásna." s údivom sledoval Elyon.
,,Ďakujem." začervenala sa a sklopila hlavu.
,,Počkám vás v kočiare." Noel sa vytratila z izby.
Elyon sa postavila k obloku, ruky si položila na parapetu. Rozprestrela jej krídla, cítila sa volnejšie, keď ich nemala pri tele. Noah prišiel k nej, za sebou zatvoril dvere.
,,Elyon?"
,,Áno?"
,,Kam teraz pôjdeš?"
,,Ešte neviem." otočila sa na neho.
Ich pohľady sa stretli, Noah jej prešiel rukou po tvári. Nedokázal odolať a pobozkal ju. Elyon mu bozk opätovala.
,,Asi som sa do teba zamiloval." usmial sa na ňu.
,,Ja asi tiež." zasmiala sa.
,,Hej, vy dvaja idete?" kričala na nich Noel z kočiara, stojaceho pod oknom.
,,Už ideme." zakričal jej späť Noah, ,,Teda ak budeš chcieť ísť s nami." otočil sa k Elyon.
,,Pôjdem rada." usmiala sa na neho.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 rainbowdiy rainbowdiy | Web | 17. března 2015 v 20:20 | Reagovat

Úplne super ♥ :-)

2 Aileen Aileen | Web | 18. března 2015 v 16:25 | Reagovat

[1]: Ďakujem, to bolo také malé rozpísanie pred tým ako som začala písať Príbeh Anjela :)

3 Ann Ann | E-mail | Web | 9. května 2015 v 2:53 | Reagovat

Prostě dokonalé =3 Opravdu miluji tvůj styl psaní =3

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama