Príbeh Anjela 6.diel

10. května 2015 v 13:07 | Aileen |  Príbeh anjela
Blog ma asi nemá rád :-D, dvakrát sa mi tento článok podarilo vymazať a potom mi spadol Blog.cz, neviem či to bola chyba na mojej strane alebo je len Blog.cz preťažený, ale podarilo sa mi to vyriešiť a ako som sľúbila, tu je 6. diel.
Trochu dlhší, ale snáď vám to vadiť nebude
J





Izba kde leží Dantanian
Po ceste do izby mu vysvetlila celú jej situáciu. Gabriel otvoril dvere. Rovno oproti nim sa jej naskytol krásny pohľad. Gabrielov zámok je známy svojimi exotickými záhradami. Za oblokmi rástli japonské sakure, ktoré boli teraz odeté do ružového šatu. Okná sa tiahli po celej jednej stene, od stropu až po podlahu s čiernym kobercom. Steny boli biele, strohé, len na jednej bol obraz Gabriela, Michaela a Raziela. Izba nebola malá ani veľká. Akurát sa do nej vošla posteľ s truhlicou, písací stôl a stolička, v rohu pri dverách stála zelená rastlina podobná veľkej papradi. Gabriel vkročil do izby ako prvý, Ariel hneď po ňom. Samuel stál nad Dantanianom a ošetroval mu rany. Iní anjeli by na démona pozerali s pohŕdaním, ale on nie. Jemne mu prechádzal po nahom a chudom tele s tampónom, predtým namočeným do dezinfekčného prostriedku. Dan od bolesti pevne zvieral posteľnú bielizeň, Ariel na ňom uvidela kvapky potu. Zobrala obrúsok a utrela mu ním čelo. Démonovi sa zježili všetky chlpy na rukách, keď uvidel kto pred ním stojí. Samuel, akoby ani nevedel, že niekto vstúpil do izby, pokračoval v dezinfikovaní rán.
,,Ako sa ti to stalo?" milo prehovorila.
Vtedy sa Samuel strhol, pohľad namieril na Ariel.
,,Gabriel, nevedel si povedať, že máš návštevu?" vychrlil zo seba.
,,Prišla len teraz." usmial sa. Samuel akoby oľutoval svoje slová a sklopil zrak späť k práci.
,,Gabriel, môžete nás prosím nechať osamote?" odvrátila zrak od Dana a otočila sa na Gabriela.
,,Jasné. Sam, pôjdeme urobiť niečo na jedlo." Sam poslúchol a kráčal ku Gabrielovi.
,,Čo urobíme...? Ja by som si dal hus alebo kačku." bolo počuť ako sa Gabriel teší na jedlo. Ariel sa zasmiala.
,,Nebojíš sa zostať so mnou sama v izbe?" privrel oči.
,,Ledva sa pohneš. Máš zlomené 3 rebrá. Keď urobíš hocijaký pohyb, mohli by ti prebodnúť pľúca. Takže nie, nebojím sa." pristúpila späť k nemu, pokračovala. ,,A ty? Bojíš sa ma?"
,,Ak si rovnaká ako Lilith, tak by som sa báť asi mal." usmial sa.
,,Už som liečila pár anjelov, ale pri tom mi pomáhal Rafael. Som predsa archanjel zvierat, takže neviem ako to dopadne." zasmiala sa
,,To smiešne nebolo, ale je to asi lepšie ako tu pomaly umrieť." ,,Prečo jej tak verím? Mohla by ma jednoducho zabiť. Je rovnaká ako Lilith ale zároveň rozdielna. Pamätá si vôbec čo som jej urobil? Takmer som ju zabil, tak prečo?" v mysli si rozprával.
,,Smiem sa opýtať na tvoje meno?"
,,Dantanian" stroho povedal.
,,Takže si to ty. Tvoríš naozaj silné pečate. Aj keď Rafael nemal problém odstrániť ich."
,,Aj keď vieš, kto som, prečo mi pomáhaš?" zaujímal sa. Ariel mu medzi tým liečila zranenia na končatinách.
,,Asi to mám v povahe. Už som raz pomohla jednému démonovi, keď som bola malá. Nemám ani len potuchu kto to bol. Síce som vedela, že to je démon, nebála som sa ho. Potreboval vyliečiť nohu. Vtedy sme boli vo vojne. Pomoc démonom sa trestala odtrhnutím krídel." Ruku presunula nad hruď, zeleno modrá aura dopadala na jeho telo.
Zacítil ako sa mu naprávajú rebrá.
,,Aj anjeli vedia byť suroví, niekedy viac ako vy. Videla som ako bez váhania odtrhnú druhom hlavu alebo odseknú končatinu či krídla." doplnila. Odtiahla ruky. ,,Skús sa postaviť. Ale opatrne." Dantanian poslúchol.
Chodidlá jemne položil na čierny koberec. Vyziabnuté ruky oprel o kraj postele a vytlačil sa na nohy. ,,Bolí ťa ešte niečo?" pozrela mu do čiernych očí.
Dan sa zhlboka nadýchol. ,,Do pekla! Už viac sa ponížiť nemôžem." otočil sa jej chrbtom. Vlasy, ktoré mu dosahovali takmer k pásu, si prehodil cez rameno dopredu. Cez dotrhané oblečenie vyrástli sivé krídla. Medzi krídlami démona a anjela neboli takmer žiadne rozdiely, ale dali sa zreteľne rozoznať. Jeho perie bolo zakončené do špicu, zatiaľ čo anjelov boli zakončené do guľata. Arieline boli jedinečné, perie zakončené do guľata a do špicu sa kombinovalo, pretože jej rodičia boli anjel aj démon. ,,Môžem sa ich dotknúť?"
,,Čakal som, že nebudete takí milí... k démonovi."
,,Nie som si istá ako sa budú chovať ostatní, keď zistia, že Gabriel má doma 2 démonov a jeden z nich je Lilith a druhý si ty, ale ja medzi nami nevidím väčšie rozdiely." mykla plecami a ruky namierila na jeho krídla.
,,Urobil mi to Asmodeus."
,,Hmm?" naklonila hlavu.
,,Pred tým si sa pýtala, kto mi to urobil."
,,Hotovo. Čierna farba nebude taká ako pred tým, budeš ich mať popolavé, ale stále sa ligocú. Aj tak sú krásne." Dan sa začervenal. Dúfal, že to Ariel nevidela. Nemohol sa ponížiť ešte viac ako keď jej ukázal krídla. ,,Tu je náhradné oblečenie. Gabriel je približne vysoký ako ty, tak by ti to malo byť dobré." ukázala na biele tričko, čierne nohavice a čierny,dlhý plášť.

V kuchyni
,,Kačka, hus, kačka, hus, kačka, hus. Sami, ja som hladný." fňukal Gabriel.
,,Tak sa rozhodni, čo chceš. Potom to upečieme a môžeš sa najesť." krútil nad ním hlavou.
,,Už som sa rozhodol, urobíme kačku... ...alebo hus?" stále si nevedel vybrať. Samuel sa oprel chrbtom o kuchynskú dosku.
,,Poraď mi. Prosím." Gabriel sa pritlačil k Samuelovi. Ruky položil na dosku a pozeral mu na tvár. ,,Teraz naozaj viem, čo chcem." položil si hlavu na jeho rameno. ,,Samuel?" zašepkal.
,,Áno?"
,,Čo to upečieme? Hus alebo kačku?" zasmial sa, odsunul a vykročil späť k hydine.
,,Ty si robíš srandu... Vieš čo, upečieme kura a bude hotovo." rozhodol zaňho.
,,A čo k tomu zemiaky alebo ryžu?" Samuel si začal búchať hlavu o policu zavesenú na stene.
,,Wáá, Sam! Prestaň, rozbiješ si hlavu."
,,Nevadí, aj tak by som nikomu nechýbal." Gabrielovi sa podarilo odtiahnuť ho.
,,Mne by si chýbal! Nevydržal by som bez teba ani deň." vykríkol. Samuel na neho prekvapene hľadel.
,,Poďme konečne urobiť to kura. Začínam byť hladný aj ja." povedal akoby sa nič nestalo. Zašiel do špajze, aby vybral kura z mrazničky. Srdcu mu bilo veľmi rýchlo, tvár mal červenú. Ruky si oprel o chladničku.
,,Sam, čo tam tak dlho robíš?"
,,Ja, nič už idem." zakričal a zdrapil kurča.

Večer 18:07 , jedáleň
Gabriel si s neuveriteľnou chuťou dával do úst porcie kurčaťa s hranolkami. Samuel sedel vedľa neho.
,,Gabri, ty si to naozaj užívaš." zazubila sa Ariel. Gabriel sa len usmial a ďalej sa napchával. Do konca večere už nikto neprehovoril. Ariel bola zamyslená, Gabriel sa nevedel dojesť, Samuel ho pozoroval a Dantanian akoby ani v izbe nebol.

Pred jedálňou
,,Chutilo ti?" opýtala sa Ariel Dantanian, keď ho odprevádzala do izby.
,,Bolo to skvelé. Dlho som nič také nejedol." odpovedal jej. ,,Je zvláštne rozprávať sa s anjelom bez toho, aby sa ma pokúšal zabiť." úprimne povedal.
,,Na to si časom zvykneš." usmiala sa.
,,Dlho to trvať nebude. Tento kľud. Lucifer nás nájde, mňa zabije a Lilith uväzní."
,,To sa nestane. Nie, keď som tu ja." objala ho.
Dan panikáril. Zrýchlilo sa mu dýchanie aj tep.
,,Prepáč, neviem prečo som to urobila. Asi zvyk." zasmiala sa.
Dan mal celú tvár červenú. ,,Objímaš často cudzích?" hlas sa mu trochu triasol.
,,Myslím, že aj áno. Keby niečo potrebuješ budem u Gabriela alebo potom v izbe. Neboj sa prísť." rozlúčila sa a namierila si to za Gabrielom.

Spálňa Gabriela
,,Môžem zostať dnes u teba? Lebo vrátiť sa k Michaelovi domov by teraz nebol asi dobrý nápad." snažila sa o úsmev.
Gabriel jej prešiel po striebornej hrive. ,,Jasné. Už si sa s ňou rozprávala?" prešiel k oknu.
Ariel kývla, že nie. ,,Čo ty a Samuel?" prešla na inú tému.
,,Čo by bolo?" posadil sa na posteľ vedľa nej.
,,Ale prestaň! Ten chlapec je do teba až po uši zaľúbený. Som tu jeden deň a všimla som si to hneď ako sa na teba pri Dantaniovi pozrel."
,,Ja viem, ale..." odvrátil zrak a postavil sa
,,Čo ale? Máš ho rád? A keď nie, tak mu to povedz. Netráp seba ani jeho." Ariel k nemu pristúpila bližšie.
,,Ariel má pravdu, Gabriel." zapojila sa Lilith.
Ariel sa vystrela, striaslo ju. Vrátila sa späť na miesto, kde sedela. Pozrela sa na ňu, už to nebol ten démon, ktorého videla na zemi. Lilith mala veľké kruhy pod očami, strhanú tvár. Aj keď nemala od 25 roka života starnúť, vyzerala staro až priveľmi. Veľké hnedé oči už nemali takú iskru ako si ju pamätala. Na pokožke, pred tým trochu snedej, sa tiahli pásy modrín. Celý výzor, ale skrášlovali čierne šaty po kolená s dlhými, sieťovinovými rukávmi.
,,Ako si sa vyspala?" začal Gabriel.
,,Výborne, prvýkrát za tento mesiac." odpovedala a sadla si vedľa Ariel.
,,Ďakujem, že si pomohla Dantaniovi aj keď si vedela, kto to je." položila ruku na Arielino koleno.
,,Pomáhaj každému, to ma naučil otec." sklopila zrak.
Gabriel chcel ísť niečo povedať, ale Ariel ho predbehla. ,,Ja vás tu nechám osamote. Idem si ľahnúť. Dobrú noc." slzy sa jej tlačili do očí. Priam vybehla z izby.
,,Nepôjdeš za ňou?" naklonil sa na ňu Gabriel.
,,Nie, už prišiel niekto kto ju uteší." usmiala sa i keď bolo vidieť, že je smutná.
,,Takže Rafael s ostatnými už dorazili?" Lilith mu prikývla.
,,Bež za tým anjelikom." popohnala ho.

Na chodbe
Ariel utekala do hosťovskej izby. Keď prechádzala cez halu do niekoho vrazila. Cez slzy v očiach takmer nevedela kto to je, rukou si ich utrela.
,,Ariel!" Rafael neveril vlastným očiam. Rukou jej prešiel po líci, aby sa uistil, či to je naozaj ona alebo len sníva.
Ariel ho pevne objala. ,,Už ťa nepustím. Nikdy!" medzi slzami hovorila.
,,Ani ja. Zostanem pri tebe." pritlačil sa k nej. Jemne ju hladil po vlasoch.
,,Rafael, čo sa deje?" Raziel vystúpil po schodoch k nemu.
,,Oci!" Ariel pustila Rafaela a hodila sa na Raziela. Ešte šťastie, že bol ďalej od schodov. Ariel ho zvalila na zem. ,,Je tu aj mama." šepla mu do ucha.
,,Ja viem. Gabriel nás všetkých kontaktoval. Ale, že si tu nepovedal."
,,Som tu len chvíľu, pred tým som bola u Michaela. Nedovolil mi ozvať sa vám. Povedal, že by to bolo príliš riskantné." postavila sa, podala mu ruku.
,,Rafael, nespal takmer celý mesiac. Potom mu Muriel dohovorila. Báli sme sa, všetci." štveral sa na nohy.
,,Hej, Raziel! Dohodli sme sa, že to nepovieš." smial sa. Rafael ju zozadu objal. Rukami jej obkrúžil pás.
,,Aj ja som sa o vás bála." pritúlila sa k nemu.
,,Som rád, že ste prišli." ozval sa Gabriel spoza nich. Lilith sa pozerala na Raziela, bolo vidieť, že je nervózna.
,,Nepresunieme sa do salónu?" ukázal na dvere na konci chodby.


V salóne, 20:46
Gabriel vysvetli Rafaelovi a Razielovi všetko od začiatku. Ariel sedela opretá o Rafaelove rameno. Len na chvíľu privrela oči a zaspala.
,,Mala toho dneska dosť. Sama vyliečila Lilithineho démona. Musí byť unavená." pozrel na ňu.
,,Odnesiem ju do postele. Gabri, ktorá je jej izba?" ponúkol sa Rafael.
,,Bež rovno, doľava a tretie dvere. To nájdeš."
,,Díky." žmurkol naňho. Raziel mu išiel otvoriť dvere.
,,Dotkneš sa jej a uvidíš, Raf." ,,Raziel, neboj sa, nie som úchyl."
,,Trocha o tom pochybujem." prižmúril oči.
,,Raziel, nebuď zlý." Lilith ho chytila za ruku a odtiahla na sedačku.
,,Lilith, čo robíš?" čudoval sa Raziel.
,,Nestoj tam a bež ju dať spať." kývla na Rafaela a potom sa otočila k Razielovi "Odťahujem ťa od neho, nie je to jasné?"
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Džejný Džejný | Web | 28. června 2015 v 21:19 | Reagovat

Tyjo zjistila jsem že návrat na blog bude mnohem těžší než jsem myslela, unikla mi samá tvorba a ta tvoje neni vyjímkou, protože mě omluv že tohle zrovna komentovat moc nemůžu, nejdřív si musím přečíst začátek :D

2 Ann Ann | E-mail | Web | 16. srpna 2015 v 18:19 | Reagovat

Opět plno událostí =D Musím říct, že Dan mi připadá neskutečně roztomilý =3 To jeho červenání a rozpaky jsou zkrátka neodolatelné =3
Jinak jsem ráda, že nedošlo k žádné rvačce nebo podobně, když už je na scéně znovu tolik odlišných 'lidí' =D
Těším se na pokračování =)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama