Príbeh Anjela 11. diel

27. května 2016 v 22:36 | Aileen |  Príbeh anjela

Takže dnes som si prirpavila Príbeh Anjela. Dlho som ho už nevidala a trochu mi začal chýbať :D. Trochu som sa vybláznila na pasáži s Danom a Belom, snáď ma za to niekto neukameňuje :D.
Aby ste si spomenuli, čo sa stalo v minulej časti TU je odkaz na 10. diel, ale zopár viet, čo sa stalo môžem napísať aj ja, aby ste si nemuseli čítať celý diel odznova.

V minulej časti:
Na námestí v Mníchove sa otvorila brána k Zelenému jazdcovi-Moru. Démoni aj anjeli sa spojili aby jazdca zapečatili a zabili Azazela. Po pár minútach vytrvalého zamestnávania jazdca sa Luciferovi podarilo Azazela zabiť a Michael tak mohol jazdca uvezniť späť. Našťasti sa nikomu nič nestalo, iba Raziel skončil v rukách Rafaela, ktorý sa mu pokúsil zachrániť život. Démoni sa medzitým rozlúčili a vrátili sa späť do Pekla, Dan aj Lilith si mohli vybrať, kde chcú zostať. Smútnou správou na celej situácii bol fakt, že Raffymu sa Raziela nepodarilo zachrániť a on zomrel. Ariel sa psychicky zrútila a zatvorila sa vo svojej izbe.

A tu vlastne pokračuje 11. diel. Prajem pekné čítanie :)

Umabel
Dantanian
Gabriel
Michael


Dom Raziela a Ariel, 12:13
Umabel s Danom sa premiestnili do haly.
,,Ukážem ti izbu. Potom pôjdeme urobiť niečo na večeru. Ariel obedovať určite nebude." povedal Umabel a viedol Dantaniana hore schodmi. Dan ho potichu nasledoval. Prezeral si jeho nový domov. Bol šťastný, ale zároveň ho bolela Arielina strata.


,,Vpravo sú izby pre archanjelov a vľavo pre anjelov. Ariel chcela, aby všetci boli na rovnako poschodí. Už keď bola malá, tak brala všetkých anjelov ako sebe rovných. Podľa nej bol zámok navrhnutý." ukazoval rukami, ,,Pred tým zhorel." dodal.
Dan chápavo prikývol hlavou a pokračoval v chôdzi.

Umabelova izba, 12:44
Umabel si ľahol do perín a začal plakať. Strata Raziela bola pre neho veľmi ťažká. Raziel mu bol ako otec, už od mala sa s ním Ariel hrala a Raziel ich oboch učil šermu. Spmienky naňho mu prerušili Razielove posledné slová, ktoré boli venované len jemu. ,,Dávaj si tu pozor, Bel. Keď sa vrátim, naučíš ma ten tvoj jablkový koláč." Pamätal si aj jeho dotyk na vlasoch. Pravou rukou si prešiel po mieste, kde ho Raziel pohladil.
,,Čakal som, kedy ten smútok dolahne aj na teba." Povedal Dantanian, zatiaľ čo vliezal cez okno do Umabelovej izby. Sivé krídla stiahol k telu aby sa prestrčil cez rám obloku.
Umabel sa na neho otočil, zľakol sa jeho hlasu. Rukávom od sivého svetra si rýchlo utrel oči, aby si Dantanian nevšimol jeho slzy. Pohľad sklopil k nohám a snažil sa zhlboka nadýchnuť. Dan prešiel k nemu a sadol si na posteľ. Preložil si nohu cez nohu a pozrel sa na neho.
,,No, tak, usmej sa." Povedal mu a trochu do neho drgol.
,,Ako sa môžem usmievať, keď teraz zomrel muž, ktorý ma vychovával od mala? Zomrel tebe niekto blízky?!" Umabel na konci jeho otázky zvýšil hlas. Stále sa mu do sivých očí tlačili slzy.
,,Áno, zomrel... dnes. Rovnako ako tebe. Možno bol Azazel zlý až do morkov kostí, ale pre mňa bol dôležitý, rovnako ako pre teba Raziel." Kútiky úst sa mu nadvihli, ale čierne oči mali v sebe smútok.
,,Ako sa dokážeš stále usmievať?" Umabel zodvihol zrak k nemu. Oľutoval slová, ktoré mu povedal. Videl bolesť v jeho očiach, ale nechápal ako sa môže smiať a byť taký pokojný.
,,Pretože som démon. Moje city neukazujem navonok, ale ich pochovám v sebe. Jednoducho, ich zahádžem niečím veselým, čo som prežil. Takto sa dokážem udržať na nohách." Povedal a zotrel Belovi slzy.
Bel chcel jeho ruku odtiahnuť z tváre, ale Dantanian ju uchopil ľavou rukou a prisunul ho bližšie k sebe.
,,Nedotýkaj sa ma." Umabel sa vytrhol z jeho rúk a postavil sa z postele. Hrudník sa mu rýchlo nadvihoval a cítil sa akoby mu srdce malo vybehnúť z hrude. Čo to teraz cítil? Hlavou mu prebehlo milión otázok, ale táto bola pre neho najdôležitejšia.
Dan ešte stále sedel na mieste a sledoval Umabela ako sa nervózne prechádza sem a tam. Tiež si uvedomil to, čo Umabel. Ale v jeho prípade s tým bol zmierený, na rozdiel od blond anjela pred ním.
,,Nesadneš si naspäť? Bude ti zle, keď sa budeš točiť stále dokola." Dan ukázal na miesto vedľa neho.
Umabel zastavil a chvíľu zvažoval, čo má urobiť. Nakoniec premohol nutkanie utiecť otvoreným oknom a sadol si k nemu.
,,Vyzeráš lepšie, prišiel si na iné myšlienky. Toto by potrebovala aj Ariel."
Umabel sa na neho pozrel, musel s ním súhlasiť. Necítil sa síce lepšie, ale už dokázal potlačiť slzy. Dan si jeho pohľadu všimol, usmial sa na neho a prisadol si tesnejšie vedľa neho. Umabel sa chcel znova postaviť, ale Dantanian mu v tom zabránil. Zložil ho na posteľ a držal mu ruky nad hlavou. Umabel sa mu vzpieral, snažil sa ruky vyslobodiť.
,,Prestaň, Dan. Neblázni!"
Dantanian aj tak nepoľavil v jeho zovretí a voľnou ľavou rukou mu pohladil líce. Umabel sa začervenal, ale jeho dotyk mu teraz nebol príjemný. Chcel aby prestal, aby sa ho nedotýkal. Trochu sa otočil a kopol Dana do brucha. Ten sa skotúľal z postele na hnedý koberec. Aj keď bol rád, že sa vyslobodil, bolo mu ľúto, čo urobil.
,,Prepáč."Šepol a zohol sa k nemu.
,,To ja som ten, čo by sa mal ospravedlniť. Bol som príliš zbrklý a unáhlil sa. Je mi to naozaj ľúto, Bel."
Dantanian sklopil hlavu. Zobral Umabelovu ruku a opatrne si ju priložil k perám. Keď necítil, že by sa Umabel vzpieral, pobozkal ju.
Umabel si prezrel jeho tvár. Pritiahol sa k nemu, ruku si položil na jeho zátylok a hlavu mu nežne pritlačil na svoje rameno.
Dantanian zúžil oči a na perách sa mi vytvoril takmer nepatrný úškľabok. Bel mu ponúkol samého seba a toho sa červenovlasý démon nehodlal vzdať. Potreboval cítiť niekoho náklonnosť aj keď to nechcel dať najavo.

Za 10 dní, 13:58 Arielin zámok
,,Pred týždňom mal Raziel pohreb. Ariel od vtedy nevyšla z izby a nechce tam, dokonca, pustiť ani Rafaela, ani Umabela s Danom. Začínam sa o ňu báť. Gabriel" strachoval sa Gabriel.
S Michaelom sedeli vonku na terase. V džbáne mali červené víno. Michael si do ruky zobral pohár a odsŕkol si krvavo červenej tekutiny.
,,Nechaj jej čas. Stratila blízkeho človeka, potrebuje sa spamätať a na to je najlepšie byť sám." povedal Michael a položil pozlátený pohár na stôl.

Arielina izba
Všetky závesy, vyrobené z hrubej čiernej látky, v izbe boli zatiahnuté. Ani malý paprsok denného svetla sa cez ne nedokázal pretlačiť. Biela, predtým slnečná, izba bola teraz zahalená do tmy.
Ariel sedela na posteli, ešte stále oblečená v modrom kockovanom pyžame. Strieborné vlasy jej stáli na všetky strany. Za desať dní toho veľa nezjedla, cítila sa nevoľno pri každej porcii, ktorú si dala do úst. Podnos s plným tanierom čerstvej zeleninovej polievky a kuracieho šalátu s cestovinami od obeda stále ležal na truhlici pre posteľou. Ariel len lenivo prešla zelenými očami po jedle. Zhlboka sa nadýchla a uchopila lyžicu. Sadla si na mäkký koberec, aby sa jej lepšie jedlo. Ruka sa jej triasla, takmer všetka polievka sa vyliala späť do taniera. Radšej ju nechala tak a postavila sa. Očami prešla po postave pred ňou.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama