Príbeh Anjela 12.diel

12. února 2017 v 11:42 | Aileen |  Príbeh anjela
Ako som napísala včera, prinášam Vám písanú formu Príbehu Anjela. Sama som poriadne netušila, čo sa v predchádzajúcej časti stalo a musela som si prečítať aspoň začiatok XD. Pridávam SEM link na predchádajúci diel, snáď Vám to pomôže osviežiť si pamäť :)
Prajem pekné čítanie a poviem Vám, je ho naozaj veľa :D


Ariel
Asmodeus
Lilith
Umabel
Sytry

Arielina izba, 14:00
Ariel sa postavila od taniera zeleninovej polievky. Zelenými očami prebehla po vysokej postave pred ňou, tá si upravila hnedé takmer blond vlasy a usmiala sa na Ariel.
,,Keď ťa niekto uvidí, budú si myslieť, že podvádzam Rafyho." šepla a prešla okolo plavovláska.
,,Alebo, že si sa spojila s démonmi." pootočil hlavu.
,,Skorej to prvé." usmiala sa. ,,Asmodeus, stále nechápem ako sa ti darí dostať sem bez toho, aby to Michael alebo Gabriel vedeli. Veď sedia na terase pod nami."
,,Som predsa najsilnejší archdémon. Keď chcem, viem sa dostať aj cez tú najlepšiu obrannú pečať." doširoka sa usmial.

Asmodeus si sadol na posteľ.
,,Prečo sem vlastne chodíš? Nepustila som sem ani Umabela, ani Rafaela, nikoho."
,,Rozveseliť ťa alebo aj utiecť pred povinnosťami, čo mi dáva Lucifer."
,,Začínam si myslieť, že sa tu cítiš viac doma, než v pekle." prisadla si k nemu.
Držala si od neho odstup. Prezerala si jeho bledo modré krídla. Boli ako ľad, takmer priesvitné i keď to sa tak len trblietali. Keby nevedela, že je démon, myslela by si, že sú to krídla anjela.
,,Možno som mal byť anjel a nie démon."
,,Bol si ním." pozrela mu do rovnako ľadových očí.
,,Máš pravdu BOL." zdôraznil posledné slovo, , ,,Mať, tak možnosť zmeniť to rozhodnutie, ktoré som urobil, keď som padol spolu s ostatnými. No, čas už nezmením." preložil si ruky za hlavu a zvalil sa na posteľ.
Modré krídla zložil k tele. Ariel si uvedomila, že zasiahla Asmodeove slabé miesto.
,,Kedy chceš vyjsť von?" so zatvorenými očami povedal.
,,Najradšej nikdy, ale asi raz vyjsť musím, však?"
Asmodeus jej neodpovedal, ticho odpočíval. Ariel sa hlavou otočila k oknám. Predstavovala sa si ako to asi vyzerá vonku. As otvoril oči, neprehovoril len ju pozoroval. Rukou chytil jej azúrové krídla a stiahol ju na posteľ. Ariel prekvapená stratila reč. Asmodeus sa pootočil hlavou k nej. Plavé vlasy mu spadli do tváre. Ariel mu ich odhrnula a pozrela mu do modrých očí.
,,Zatvor oči." povedal jej a posadil sa vedľa nej.
Jednu ruku mal položenú pri jej hlave, celú váhu preniesol na ňu.
,,Ja, no radšej nie." nervózne povedala.
,,Myslíš, že si chcem pohnevať polovicu anjelov tým, že ťa pobozkám? Síce som to zamýšľal, ale nie som idiot, aby som to urobil. Tak mi ver a zatvor ich." Asmodeus sa k nej nahol bližšie.
,,Pred pár týždňami si povedal, že sa démonom nedá veriť." šepkala.
,,Budeš musieť slepo nasledovať moje slová." ústa mal tak blízko pri jej uchu, že mu stačil aj ten najtichší hlások, aby ho počula.
Ariel oči zatvorila. Trocha sa bála, čo bude nasledovať. Asmodeus jej zobral ruku a nasadil na ňu strieborný náramok. Späť sa k nej nahol a pobozkal na líce.
,,To je od Lilith. Teraz je v Pekle, rozdeľuje démonov, ktorí boli pod jej velením ostatným archdémonom. Väčšinu z nich pridelila mne alebo Baalovi. Teší sa, keď budete spolu." odmlčal sa. ,,No... ...ja už pôjdem, keď budeš zajtra znova zatvorená v izbe, tak ťa prídem pozrieť. Ahoj." rozlúčil sa a teleportoval sa preč.
,,A ten bozk?" povedala do prázdna.
Zostal po ňom len bledo modrý prach, vznášajúci sa nad Ariel. Otvorila oči, pozrela sa na striebro na ruke. Prívesky v tvare začiatočných písmen Arielineho, Razielovho a Lilithineho mena sa zľahka pohli, keď otočila ruku. Zodvihla ju nad telo a točila ňou. Prívesky do seba narážali a cinkotali. Ruku stiahla späť k sebe, pritlačila ju na hrudník, azúrové krídla ovinula okolo tela. Nohami si pritiahla deku a celá sa do nej zababušila.
,,Oci, chýbaš mi..." vzlykla so zelenými očami plnými sĺz.

Arielina izba 17:47
Ariel sa prebrala z tvrdého spánku. Plač ju vyčerpal natoľko, že zaspala. Cítila ako ju bolí hlava. Postavila sa, cez telo si prehodila pletený čierny sveter až po zem. Krídla prešli cez látku bez najmenších problémov. Chytila kovovú kľuku na dverách a potiahla nadol. Medzi dverami stál Umabel, ruku mal nastavenú tak, aby mohol zaklopať na dvere. V druhej ruke držal ďalší podnos s jedlom.
,,Ahoj..." Ariel sklopila zrak.
,,Ahoj, ako sa cítiš?" starostlivo sa spýtal.
,,Bolí ma hlava, ale inak je to lepšie."
,,Donesiem ti tabletky." Umabel prešiel okolo Ariel a podnos položil na truhlicu potom vyšiel z izby.
,,Bel...?" Ariel sa mu pozrela do očí.
,,Áno?" otočil sa k nej.
Ariel ho tuho objala. Striebornú šiju si položila na jeho rameno. Umabel si ruky ovinul okolo jej pásu.
,,Prapáč." šepla mu.
,,Nemáš sa za čo ospravedlňovať." hladil ju po chrbáte. ,,Idem ti pre tie tabletky pred tým, ale niečo zjedz." pomaly ju odtiahol.
,,Dobre." prikývla mu.
Ariel sa vrátila do izby. Čierne závesy odtiahla. Slnko, ktoré sa držalo tesne nad obzorom, jej zasvietilo do očí. Rukou si prikryla smaragdové oči a druhou pokračovala v odostieraní. Výhľad, na ktorý za tých 10 dní takmer zabudla, sa jej ukázal v plnej kráse. Posledné lúče slnka zafarbili záhradu do svetlej oranžovej, sýto červenej a tmavo žltej. Stromy tancovali do rytmu letného vetríka, ktorý sa preháňal medzi ich konármi. Kŕdeľ vodných vtákov pristával na potôčik, pretekajúci popri záhone ruží.
,,Tu sú tabletky na bolesť hlavy." prerušil ju Umabel.
,,Ďakujem." otočila sa k nemu a zobrala si ich.
Umabel sa usadil na posteli, pieskovo žlté krídla stiahol k telu. Ariel si išla nabrať vodu do kúpeľne.
,,Kde máš Dantaniana?" usmiala sa, keď sa vrátila z kúpeľne.
,,Obsluhuje Gabriela s Michaelom." otočil hlavu na druhú stranu.
Ariel si aj tak všimla jeho začervenanie. Prišla k posteli a chvíľu pred ňou stála.
,,Stalo sa medzi vami niečo?" prisadla si k nemu.
Umabel zadržal dych. Keď počul jej slová, musel sa postaviť. Chytil sa za ruku, kde ho Dantanian pobozkal. Zatvoril oči a snažil sa upokojiť.
Ariel sa usmiala. Z Umabela žiarila iná energia ako zvyčajne. Ariel sa nemusela ani pýtať a vedela, že sa niečo udialo. Postavila sa a objala ho.
,,Vášeň, ktorú cítiš tu," potľapkala ho na ľavej strane hrude a pokračovala, ,,nie je nič zvláštne. Pozri sa na Uriela alebo Gabriela." zasmiala sa.
,,Ale mne sa vždy páčili ženy a teraz príde jeden démon a zmení ma od základov. Čo sa to vôbec stalo?" Umabel zakrútil hlavou. Otočil sa k nej a uprel sa o jej rameno.
,,Musíš na to prísť sám. Ja ti s tým nepomôžem. Ak sa ti nepáči, čo robí, alebo urobil, povedz mu to." pohladila ho po chrbte.

Peklo, 14:13
,,Náramok som jej odovzdal." Asmodeus sa teleportoval k Lilith.
Tá zrovna sedela za stolom plným papierov. Kopy dokumentov boli vyššie ako Lilith samotná, keď sedela na stoličke.
,,Keď budem mať čas, tak sa ti budem aj venovať, ale práve teraz tu mám dosť práce, As." Lilith zodvihla hnedá oči, pod ktorými mala kruhy, k Asmodeovi, neprestanúc písať.
Modrým atramentom si prešla aj po ruke.
,,Čo by sa stalo, ak tu vypukol malý požiar a všetky papiere spálil?" na tvári sa mu vytvoril prefíkaný úsmev.
V ruke mu hrali modré plamene. V ľadových očiach poskakovali odrazy ohňa. Jemne naklonil hlavu k Lilith.
,,Hah, to by som privítala, ale nepomohlo by mi to. Musela by som začať odznova. Netušila som, že prideľovanie démonov archdémonom je také ťažké, nespala som už tri dni." vstala od stola.
Asmodeovi sa zatiaľ z rúk plamene stratili. Vo vzduchu po nich zostal len štiplavý zápach.
,,Je to ma tebe vidieť. Každú topánku máš inú." zasmial sa.
Lilith sklonila hlavu k nohám, na pravej mala červenú a na ľavej čiernu lodičku.
,,Nová móda." zasmiala sa.
,,Mala by si ísť, čo najskôr späť do Neba. Takto z teba bude len chodiaca mátoha a Ariel ťa potrebuje viac ako Lucifer tu." sadol si namiesto nej do stoličky, nohy vyložil na stôl a prekrížil ich.
Malá časť z papierov spadla na zem. Lilith nahnevane otočila hlavu k Asmodeovi.
,,Prestaň mi tu robiť neporiadok, trvalo mi to tri dni než som to všetko zoradila." papiermi, ktoré zodvihla zo zeme, mu buchla po hlave.
,,Radšej idem lebo ma roztrháš očami." podpichol ju.
As sa chcel teleportovať, keď mu Lilith obkrúžila pás. Na chrbte cítil jej teplo.
,,Nechoď preč, ja som to tak nemyslela." tuhšie sa mu privinula k telu.
Asmodeus sa k nej otočil. Pozrel do hnedých očí, mala v nich smútok. Dlaňou jej jemne prešiel po líci, prstami nadvihol bradu. Pomaly sa k nej nahol. Ich čelá sa dotýkali. Chvíľu na seba len ticho pozerali. Asmodeus položil druhú ruku na jej chrbát. Lilith si jeho dlaň pritlačila viac k lícu a zatvorila oči.
,,Nechcem urobiť chybu, ktorú by si potom ľutovala ty." zašepkal jej a odtiahol sa.
Skorej ako Lilith stihla reagovať, As bol preč. Stála tam so sklopenou hlavou a slzami v očiach.
,,Po tých rokoch a ja sa do neho zamilujem teraz?" skryla si tvár do rúk.


Asmodeovo sídlo, hneď ako sa teleportovala od Lilith
,,Idiot! Som idiot!" zakričal.
Rukou udrel do steny tak silno, že odpadli kúsky omietky.
,,Asmodeus, si v poriadku?" spýtal sa Sytry, ktorý rýchlo pribehol, keď počul buchot.
,,Nie, Sytry, nie som." pomaly sa zviezol pozdĺž steny.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama